Konstantin Ilievsky

Konstantin Ilievsky je dirigent, skladateľ a klavirista, známy hlavne z európskych pódií.

Pôsobí od roku 2020 v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu na poste dirigenta. Je aj hudobným riaditeľom orchestra Sinfonietta dell'Arte a pôsobil dlhoročne na tej istej pozícii aj v orchestri Dianopolis v bulharskom Jambole. Pravidelne spolupracuje so Symfonickým orchestrom Bulharského rozhlasu a s Bulharskou filharmóniou v Sofii, bol častým hosťom viacerých renomovaných európskych a svetových orchestrov, ako napr. Wiener Concert-Verein, ORF Radio Symphony Orchestra (Rakúsko), LCO - Luxenburský komorný orchester, Slovenská filharmónia (Bratislava), ŠKO Žilina (Slovensko), Wroclavská filharmónia (Poľsko), Orchester Národnej opery a Orchester RTSH v Tirane (Albánsko), Čínsky národný symfonický orchester Ningbo, Orchestra Sinfonica del FPIAP Franz Liszt (Cosenza, Taliansko) a mnoho iných. Je držitelom ceny Krištáľová lýra v kategórii dirigent za výnimočný koncert so Symfonickým orchestrom Bulharského rozhlasu a sólistami Viedenskej a Štuttgartskej opery, s dielami A. Brucknera, R. Straussa a G. Mahlera. Je pedagógom kompozície a dirigovania na bratislavskom Štátnom konzervatóriu a rezidenčným skladateľom Proxima Project.

Ilievsky pochádza zo známej bulharskej hudobníckej rodiny. Študovať začal v bulharskej Sofii ako päťročný a vo veku 14 rokov pokračoval v štúdiu u profesora Petra Čermana na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Zároveň študoval aj dirigovanie u prof. Zdeňka Bíleka, ktoré absolvoval v spolupráci s orchestrom a komorným zborom Konzervatória. Obe štúdiá ukončil s vyznamenaním. Ako klavirista vyhral v rovnakom čase aj množstvo cien na medzinárodných súťažiach. Neskôr študoval kompozíciu na Univerzite hudby a múzických umení vo Viedni u prof. Detleva Müllera-Siemensa a dirigovanie u prof. Urosa Lajovica. Štúdiá ukončil magisterskými diplomami. Navštevoval aj viacero majstrovských seminárov dirigovania, napr. u Bertranda de Billyho s komorným orchestrom Webern Sinfonietta Viedeň, u Ralfa Weikerta s Pro Arte Orchesterom Viedeň a u Daniela Hardinga s Viedenským komorným orchestrom. Vytvoril nahrávky pre slovenský, rakúsky a bulharský rozhlas a televíziu a v Nemecku bola vydaná jeho kniha „Skladateľ ako interpret vlastného vnímania sveta“. V roku 2013 sa ako jeden z 20 vybraných finalistov  zúčastnil s orchestrom Victor Hugo (Franche Comté) v 53. dirigentskej súťaži Besançon. V roku 2018 dirigoval v Bratislave oficiálny diplomatický koncert pri príležitosti predsedníctva Bulharskej republiky v Rade Európskej únie. Začiatkom roku 2019 bol dirigentom historicky prvého čínského koncertného turné Sofijskej filharmónie a spolu so sólistami Belehradskej a Burgaskej opery vystúpil pred viac ako 20000 poslucháčov.

Konstantin Ilievsky často spolupracoval s renomovanými svetovými sólistami, napr.:
Ivan Danko, Svetlin Roussev, Jean-Marc Luisada,  Peter Erdei, Wolfgang David, Ľudmila Peterková,
Adil Fedorov, Robert Buschek, Svetlina Stoyanova, Jordana Palovičová, Ludmil Angelov, Linda
Ballová, Ryan Martin Bradshaw, Teo Gertler, Peter Šandor, Lucia Kopsová, Margarete Babinsky, Theodosii Spasov, Jiye Lee,  Alessandro Travaglini, Vittorio Ghielmi, Celine Roscheck, Jaroslav Pehal, Irina Vaterl, Barbara Moser, Bojidar Noev, Angel Stankov, Iossif Radionov, Georgi Cherkin, sólisti z rodín Kopachinskaya, Jablokov, Auner a Krastev.

Jeho diela uviedli ansámble pre sučastnú hudbu a orchestre ako naprilkad:
Ensemble Reconsil (Viedeň, Rakúsko), Quasars Ensemble (Bratislava, Slovensko), Wiener Konzert Verein (Komorný orchester viedenských symfonikov), Komorný orchester ZOE (Bratislava, Slovensko), Simfonieta Vidin (Bulharsko), Symfonický orchester Sliven (Bulharsko), Komorná opera Blagoevgrad (Bulharsko), Komorný orchester Dianopolis (Jambol, Bulharsko), Arménsky komorný orchester AGBU (Sofia, Bulharsko), Gabrovský komorný orchester (Bulharsko), Sinfonietta dell'Arte a Occentric Symphony Orchestra (Viedeň, Rakúsko) .

Adrian Kokoš

Od januára 2004 pôsobí ako zbormajster a dirigent v Slovenskom rozhlase, kde nanovo založil Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu (od roku 2011 je súčasťou DSZ SRo aj Dievčenský spevácky zbor). Popri rozhlasovom zbore je dominantnou jeho dlhoročná spolupráca so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu.

Na svojom konte má celý rad premiér domácich i svetových autorov. Od roku 2003 spolupracuje so slovenským skladateľom Víťazoslavom Kubičkom, vo svetovej premiére uviedol vyše dvadsať skladateľových  diel. Spolupracuje s domácimi a zahraničnými hudobnými telesami ako napr. Cappella Istropolitana, Štátna filharmónia Košice, Štátny komorný orchester Žilina, Moravská filharmónia Olomouc, Janáčkova filharmónia Ostrava, Filharmónia Bohuslava Maritnů Zlín, Karlovarský symfonický orchester, Johann Strauss orchester v nemeckom Coburgu, Metropolitný orchester Bratislava, Sinfonietta Bratislava, Slovenskí symfonici, Spevácky zbor Lúčnica, Slovenský filharmonický zbor.

Ako dirigent sa predstavil aj na viacerých renomovaných hudobných festivaloch (Medzinárodný festival Musica Sacra v Nitre, Festival sakrálneho umenia Košice, Viva Musica Festival, Bratislavské hudobné slávnosti, Pohoda Festival, Medzinárodný operný festival Smetanova Litomyšl, Dvořákova Olomouc, České doteky hudby, Europäische Johann Strauss Bühnenwerke Festival, Medzinárodný festival Petra Dvorského – Jaroměřice, Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary).

V sezóne 2009/10 pôsobil ako hosťujúci dirigent Štátnej opery v Banskej Bystrici. Pravidelne spolupracuje s významnými osobnosťami slovenskej a medzinárodnej hudobnej scény. Predstavil sa aj na 30. ročníku Letných olympijských hier v Londýne, kde v slávnom Sadlers Wels divadle  spolu s art - rockovou legendou skupiny YES Jonom Andersonom a Miroslavom Žbirkom dirigoval Slovenský reprezentatívny koncert. So Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a Detským rozhlasovým zborom nahral množstvo diel klasického repertoáru, hudbu k rôznym rozhlasovým hrám, ale i hudbu k filmom ako napríklad  Wilsonov,  Anděl Pána2, Svetozár Stračina, Učiteľka, Po strništi bos, Dubček.

Je jedným z mála slovenských dirigentov, ktorý sa úspešne venuje spájaniu rôznych žánrov v hudbe. V štýle crossover uviedol množstvo hudobných projektov, kde spojil jazzovú, poppovú, rockovú, či ľudovú hudbu s klasickými symfonickými telesami. 

Adrian Kokoš je uznávaným interpretom a propagátorom slovenskej vokálno – inštrumentálnej hudby.  Hudobné tituly, ktoré nahral, vydali vydavateľstvá Slovak Radio Records, Hudobný fond a Universal Music. Pravidelne sa podieľa na umeleckých programoch pre Rozhlas a televíziu Slovenska a Českú televíziu. V roku 2021 bol jedným z členov odbornej poroty talentovej súťaže mladých virtuózov v oblasti vážnej hudby VIRTUÓZI – národné kolo.